O čom sa nehovorí: ťažko sa chudne, ale ťažšie priberá
Od mala som počúvala, že vraj mám šťastie, že môžem zjesť, čo chcem, ale aj tak ostanem chudá. Vraj je to nespravodlivé. Niekto sa snaží zhodiť tuk, ale každé kilo ide dole ťažko, v pote a slzách. Veľmi sa však nehovorí o ľuďoch, ktorí žijú pod úrovňou svojej normálnej hmotnosti. Zdravo schudnúť 1 kg tuku trvá približne mesiac, avšak zdravo pribrať 1 kg pre chudú ženu trvá rok! Tú nespravodlivosť som preto v skutočnosti cítila ja.
Chudosť je spoločensky akceptovaná ako niečo normálne a zdravé. Nie je to však tak celkom pravda. Chudosť znamená nedostatok svalovej hmoty, nedostatočnú hormonálnu činnosť, časté bolesti chrbta, precitlivenosť na chlad, poruchy metabolizmu, poruchy menštruačného cyklu, zníženú imunitu, chudokrvnosť, nízky krvný tlak, únavu, chabý fyzický výkon, znížená chuť do jedla a možno ďalšie pridružené problémy. Nehovoriac o negatívnom sebaobraze, ktorý chudí ľudia o sebe často majú.
Bola som podobný prípad. Keď som mala 15 rokov, vážila som 44 kg. Jasná podváha. Od okolia som často počúvala poznámky ako „už si tento týždeň niečo jedla?“ alebo „si príliš chudá, jedz poriadne“. Nebolo to vidieť, ale tie slová boleli. Jedla som podľa svojho úsudku normálne, ale v skutočnosti som mala tzv. skrytú obezitu („skinny fat“). Áno, čítaš správne. Chudá s obezitou. Častý jav u ľudí, ktorí majú málo svalovej hmoty a málo silovej aktivity. Prijatá energia sa v tele nemá ako využiť, a tak sa ukladá ako tuk na bruchu. Výsledkom je relatívne chudá, ale mľandravá postava. Závidela som babám, ktorým sa tuk ukladal na stehná či zadok. Mne nie. Mala som chudučké končatiny, plochý zadok, ale pneumatiku okolo pásu. Tričkom sa brucho zakrylo, ale nedokázala som si kúpiť nohavice. Na páse tlačili, na nohách viseli.
Niežeby som sa nehýbala, to nie. Od 6 rokov som sa venovala gymnastike, neskôr atletike a cvičeniu s vlastnou váhou. Avšak vytrvalostný typ pohybu skrytú obezitu nezlepšuje, práve naopak. Mne sa moja chudá, ale nevytvarovaná postava nepáčila. V roku 2003 som počas letných prázdnin prvýkrát naklusala do ženského fitka. Žiaľ, počas školských rokov som fitko nestíhala a popravde ma to vtedy až tak nebavilo. Cvičenie preto ostávalo len ako letná rekreácia, pomedzi to vytrvalostné športy. Samozrejme, tomu zodpovedali aj výsledky – takmer žiadne.
Ako som konečne pribrala
Počas môjho vysokoškolského štúdia sa našlo viac voľného času, viac vôle zotrvať v pravidelnosti, priatelia, s ktorými som mohla chodiť cvičiť a v neposlednom rade mnoho dobrých zdrojov, z ktorých som si študovala, ako má vyzerať cesta k cieľu. Základným problémom chudých ľudí, predovšetkým dievčat, je nízky príjem kalórií. Ak nemôžeš pribrať, proste ješ málo. Aj keď si myslíš, že ješ dosť, tak proste neješ dosť! Ja som bola vždy veľmi aktívna, preto som mala problém to dobehnúť jedlom.
Som z tých, ktorí ľahko chudnú a ťažko naberajú. Počas Vianoc sa mi „podarilo“ asi ako jednej z mála schudnúť 2 kg. Samozrejme, nechcene.
Stačí, že necvičím a chudnem. Vždy je však riešenie. Pridala som do svojho stravovania veľa jedál, ktoré majú veľa živín, ale malý objem. Cvičila som najprv split, ale neskôr som zitila, že to je na príliš dlhú trať. Neefektívne. Prešla som na fulbody tréningy s komplexnými cvikmi s ťažkými váhami 3-4x týždenne, pravidelne zvyšovala náročnosť a šlo to. Pomaly, ale šlo. Zdravé priberanie, resp. priberanie svalovej hmoty, ide u chudej baby rýchlosťou priemerne 1 kg ročne. Našťastie ma to neodradilo. Dnes mám 50 kg a verím, že ešte niečo naberiem. Spálila som nadbytočný tuk na bruchu a nabrala svalovú hmotu.
V tom najlepšom sa ozvalo kĺbové ochorenie
Pred 2 rokmi mi začali opúchať kĺby na tele. V čase, keď moje výkony šli hore, bola som zdravá a plná energie. Opuchy sa ma držali aj niekoľko mesiacov, potom zmizli a vznikli na inom mieste. Bola mi diagnostikovaná psoriatická artritída. Ide o chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje kĺby, šľachy, úpony a chrbticu. Opuchy sú bolestivé a výrazne obmedzujú pohyblivosť. Stalo sa mi, že som si kvôli opuchu prstov nedokázala zaviazať šnúrky na topánkach, otvoriť fľašu alebo umyť riady. Moja ruka stratila úchopovú funkciu, a tak je pre mňa držať činku niekedy veľmi, veľmi bolestivé. Napriek tomu ma cvičenie baví.
Momentálne je mojím cieľom progresívne zvyšovanie sily. Som rada, že konečne mám stehno hrubšie ako lýtko :-), že som oveľa zdravšia než pred 14 rokmi, keď som s cvičením začínala, že sa mi veľmi nízky tlak upravil takmer na normálny, že si môžem obliecť, čo chcem… Musím sa priznať, že boli to práve reči okolia, ktoré vo mne spustili nespokojnosť so sebou. Ale byť kosť a koža naozaj nie je zdravé. Aj dnes sa mi do uší dostanú neprajnícke reči. Teraz mi to je však jedno. Celú snahu, ktorú vynakladám, robím len a len pre seba. Hoci je z istého pohľadu zdravo pribrať ťažšie ako zdravo schudnúť, oboje nie sú o krátkom a rýchlom šprinte, ale o dlhom maratóne s prekážkami. Ak však vieš, ako na to a všetko robíš správne, výsledky sa určite dostavia :-).