Pred 7 rokmi mal Miro veľmi ťažký pracovný úraz. Ako zázrakom prežil zavalenie dvomi tonami železa, avšak s masívnymi zlomeninami panvy, pomliaždením vnútorných orgánov a poškodením periférnych nervov a prognózy boli veľmi zlé. Začal sa ťažký boj. Aj po polroku strávenom v nemocnici v jednej polohe mu ostalo silné nervové poškodenie. Domov prišiel o barlách a s váhou 117 kg sa začal druhý boj. Každá jeho snaha cvičiť skončila bolesťami. A preto to vo fitku zakaždým vzdal. Nevedel dobre chodiť na jednu nohu, cvičiť vedel len vo veľmi obmedzenom rozsahu pohybu. Jeho stravovanie bolo postavené na donáškach a fastfoode s výhovorkou, že na varenie nie je čas. Ako tento človek dokázal schudnúť vyše 35 kg za rok?

Miro, vráťme sa kúsok v čase. Ty si sa nám ozval minulý rok. Videli sme ťa vo fitku cvičiť a krátko na to si nás oslovil ohľadom spolupráce.  Čo bolo tým rozhodujúcim impulzom?  Prečo si sa rozhodol s nami spolupracovať?

Jednak to bolo kvôli zmene postavy – chcel som schudnúť po úraze. Ale oveľa viac ma trápil dysfunkčný pohybový aparát. Keď som sa dozvedel, že Tomáš vie s tým pomôcť a vie vysvetliť z hľadiska neurológie, čo sa mi stalo a prečo neviem chodiť súmerne, neváhal som a ozval som sa vám. Prihlásil som sa k Tomášovi na diagnostiku. Musím povedať, že za 6 rokov rehabilitácie a rôznej liečby som nemal taký progres ako s Tomášom za polroka. Konečne viem chodiť synchronizovane. A to mi na základe magnetickej rezonancie povedali, že moje nervové poškodenie je nezvratné.

A potom si sa konečne mohol dostať k tomu, čo si pôvodne chcel – vedieť cvičiť bez bolesti, aby si schudol. Aký je tvoj výsledok s nami?

Presne tak. Schudol som za 12 mesiacov vyše 35 kíl. Nadváha bola výsledkom v podstate môjho nulového denného pohybu. Príjem jedla bol ten istý ako pred úrazom, ale vôbec som si neuvedomoval, že príjem a výdaj je jednoduchá matematika a mne ten výdaj chýbal. Hneď ako sa mi s vami podarilo naštartovať pohybový aparát a zaradil som sa medzi normálnych cvičencov, hoci za ťažších podmienok, naštartovala sa u mňa aj zmena.  

Ako to bežne vyzeralo v tvojej kuchyni? Spomínal si, že si odjakživa fungoval rovnako a o zmeny v stravovaní si sa ani nepokúšal.

Najväčší problém bol vynechať večerné pizze. Každý sa vyhovára na málo času, ja som sa tiež rád vyhováral na to, že proste nemám čas variť. Mal som na večeru vždy pizzu alebo burger z donášky, a tak nehrozilo, že dokážem také množstvo kalórií spáliť cvičením. Každý druhý deň bol vyprážaný syr alebo rezeň. Už bolo načase tieto jedlá škrtnúť úplne.

Keď si spomenieš na celú tú cestu za posledné roky, od úrazu, až po dnešok, kedy je z teba nový človek, ako sa cítiš?

Paradoxne som sa necítil nejako príliš obmedzený. Pozitíva výrazne prevyšovali. Keď sa ti zlepšuje pohybový aparát a vieš zrazu normálne chodiť, je to vec, ktorú slovami ani nevieš opísať. Synchronizácia, rýchlosť chôdze a dĺžka trate, ktorú viem prejsť, sa výrazne zlepšila. Nemal som čo ľutovať. Niekedy som si nevedel predstaviť, že by som dokázal drepovať s činkou na chrbte a zrazu je to pre mňa normálne. Fyzicky a psychicky som za posledných 12 mesiacov omladol o 10 rokov. Predtým, ako som trénoval s Tomášom, bol dennodenný boj vôbec vedieť vstať z postele. Teraz som vo fitku každý deň, čiže moje priority sú jasné :D.

A my sa tešíme, že si si vždy našiel spôsob, aj počas korony J. Hoci si cvičil doma alebo vonku, výhovorky ti nič nehovorili. Prečo zrazu stíhaš variť a predtým to nešlo? Niečo si musel obetovať…

Trošku som musel obmedziť  zábavky v podobe PC hier, a prirodzene sa mi zmenili priority. Moje záujmy sú už iné. Vyhýbam sa aj akciám, kde sa podáva alkohol a chodím už len tam, kde si to na ďalšie ráno budem pamätať :D.

Čo ti Tomáš osobne odovzdal nielen ako tréner, ale aj ako človek?

Spolupráca s Tomášom sa nedá ani vyjadriť slovami. Primäl ma rozmýšľať nad vecami, o ktorých som ani netušil. Obdivujem jeho vedomosti z neurofyziológie a metóde PDT-R. Zmenil mi život, ktorý sa mi otočil o 180 stupňov. Môj rebríček hodnôt je vďaka nemu úplne inde a môžem trénovať ako každý iný človek, ktorý si neprešiel tým, čo ja. Pri Tomášovi sa nedá nezamakať, je to fakt osobnosť, ale teším sa, že sme sa ľahko spriatelili. Tomáš nikdy nevystupoval ako niekto, kto mi dával najavo, že vie viac. Vždy vystupuje rovnocenne, seriózne, ale zároveň požartujeme. Je to fakt osobnosť. Zaskočilo ma, že ma zobral ako sparinga na svoj osobný tréning. Ja som sa hanbil, že cvičím s prázdnou činkou, lenže Tomášovi nerobilo problém zakaždým zhadzovať a nahadzovať 120 kíl na činku.

Musím ešte podotknúť, že máš to v hlave ujasnené. Keď ťa vidíme na letných záhradkách, vždy si dáš stejk so zeleninou a minerálku. Alkohol, pizza či burger sú naďalej na tvojom zozname „zákazov“. Na jednej strane ťa brutálne chválime, na druhej sa pýtame za iných, ako to, že máš naďalej toľko disciplíny?

Pretože teraz, keď sa cítim lepšie, už si nechcem znova prejsť tým nepríjemným procesom chudnutia a dyskomfortu. A viem, že pribratie už nikdy na sebe nedopustím. Chcem sa hlavne poďakovať Tomášovi za to, že keď som ho oslovil a povedal, koľko rokov sa už trápim, nepovedal mi nie, ale práve naopak – bral to ako výzvu a dal mi nádej, ktorej som sa chytil. Boli tréningy a diagnostiky aj ťažké a neraz sa stalo, že som mal zo seba zlý pocit zo slabšieho výkonu na tréningu alebo zložitej PDT-R diagnostiky. Tomáš to ale som mnou nikdy nevzdal a posúval ma vpred a za to sa mu chcem ešte raz veľmi poďakovať…

PS: tak skoro sa ma nezbavíš – máme nastavené nové ciele J

Komentáre

Zdieľať:
Posted by
Tagged:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *