Presne po roku o 20 kíl ľahšia! Kika a jej cesta k sebavedomiu…

Bála sa zlyhania a naozaj opakovane zlyhávala. Kvôli turbulentnému detstvu sa musela príliš skoro naučiť zodpovednosti za seba a spoľahnutiu sa na vlastné sily. Úzkostlivé myšlienky, depresívne nálady a poruchy príjmu potravy vyústili niekoľkokrát do jojo efektu a bezradnosti. Z bludného kruhu sa však tvrdohlavo vymanila, a to malé guľaté dievča, ktoré najprv nevládalo spraviť 10 drepov do sedu, sa po polroku „pochlapilo“ na drep s 82,5 kg na chrbte.

Dnes je to presne rok od nášho prvého tréningu a ty si menšia o vyše štvrtinu seba :-). Toto však nebolo tvoje prvé chudnutie. Ako vyzerali tie predošlé?

Začnem od detstva. Priberala som postupne, možno od dvanástich rokov do tej sedemnástky. V sedemnástich sa mi do rúk dostala prvá diéta (podotýkam od modelky – mojej rovesníčky). Vtedy som sa začala zaujímať o výživu. Nepáčilo sa mi, že mám v rukách papier s jedálničkom a neviem ani, prečo to tak mám robiť, či to je správne, a či robím to najlepšie pre svoje telo. V tej dobe som mala dole už možno 10 kíl. Aktívne som cvičila HIIT kardio a behávala som. Lenže neuvedomelo som začala postupne znižovať kalorickú hodnotu svojej stravy. Našla som si, že by som mala počas diéty riešiť nejaký ten príjem – výdaj. Naučila som sa rátať kalórie a vážiť si stravu, no jedla som dosť jednotvárne. Keďže som nechcela zaťažovať finančne mamu tým, že sa budem stravovať zvlášť, hradila som si asi tak polovicu jedla sama. A tak som sa dostala na váhu 49 kíl. Avšak v posledný mesiac tejto formy stravovania som jedla už iba polievky. Skĺzla som z príjmu schválne nízko, dala som si totiž cieľ 48 kg.

A dosiahla si svoj cieľ?

Cieľ som dosiahla, ale, samozrejme, únava bola na dennom poriadku, prestala som vládať cvičiť, bola som apatická. Príjem som si zvýšila iba minimálne a držala som to tak. Zlom nastal polroka potom – experimentovala som s makroživinami. Príjem som držala stále tak, aby som nevážila viac než 56 kg. Stratila som svaly, bola som unavená a hladná, nikam som nechodila, pretože  spoločnosť znamená, že sa tam naskytne jedlo, pitie a kávičky, čo som si samozrejme už s tak nízkym príjmom nemohla dovoliť.

Predpokladám, že nasledoval jojo-efekt…

Áno. Z kolobehu chudnutia som sa dvakrát vytiahla a dvakrát som sa dostala späť. Niekedy to hraničilo až s hladovkou. Priznám sa, že som si užívala pocit, keď som mala v žalúdku prázdno. Vnútorne som sa trestala. Mala som pocit, že si nezaslúžim jedlo, nezaslúžim si byť so sebou spokojná a najedená. Niekde som vyčítala, že po hladovkách a diétach by som mala navýšiť príjem na 1700 až 1800 kcal, aj ľudia okolo mňa mi to odporúčali. Už som nevedela, čo robiť, tak som to predsa len skúsila. Samozrejme, že som pribrala 20 kíl a neopovážila som sa potom už postaviť na váhu. Bola z toho ešte väčšia depresia. Už som nevedela čo robiť, čo so mnou je, či som vôbec zdravá. Veď to nebolo normálne…

Po týchto nezdaroch, zlých informáciách a experimentoch so stravovaním si sa rozhodla kontaktovať mňa. Čo tomu predchádzalo?

Moja najlepšia priateľka mi už dlhšie hovorila, že by som mala skúsiť trénera. Samozrejme, tvrdohlavá, samostatná a nedôverčivá voči trénerom som si hrdo nechcela priznať, že potrebujem takúto pomoc, aj keď som vlastne rozkysla vďaka tomu, že som to pokašľala. Neuznala som, že by to iný človek zmenil. Ešte k tomu kamoška chcela, aby som si našla trénera. To ANI náhodou! Muž mi do jedla kecať nebude 😀. A tak som si našla teba. Na prvý pohľad preletela iskra: och, tá Radka je rovnako vysoká ako ja! Samozrejme som bola veľmi nervózna, stresovala som. Priznávam sa, s tebou to bola moja prvá návšteva fitka.

A viem, že si aj pamätáš našu prvú konverzáciu 🙂

Úplne presne 😀. Prišla som za tebou s tým, že za polrok chcem schudnúť 20 kíl. Pozrela si na mňa a povedala: „Daj si reálnejší cieľ.“ Moja masochistická povaha sa samozrejme zamilovala a už som vedela, že z tohto bude dobrý vzťah. Kecám, na sekundu som zažila infarkt… 😀 Ale vážne si ma tou vetou úplne odpálila. Ale dnes viem, že si mala pravdu.

Na prvých tréningoch som sa bála, že bude naša spolupráca komplikovaná. Bola si príliš perfekcionistická a úzkostlivá. Každé čo i len trošku nedokonalé opakovanie si si nerátala a urobila si namiesto neho ďalšie. Často sa tvoje série vyšplhali na vysoké počty opakovaní. Prečo si to robila?

Hm…Nemala som sa rada a bola som veľmi frustrovaná. Mala som pocit zlyhania, brala som to tak, že doteraz som bola v tom, že robím veci správne a nakoniec zisťujem, že som všetko robila zle. Nemôžem si dovoliť zlyhať znova. Ja som sa fakt veľmi neznášala…. Komplexne som nenávidela seba zato, akých chýb som sa na sebe dopúšťala: ako som sa trýznila diétami, ako som v lete behávala na páľave o jednom jablku denne, ako som hladovala a ničila som sa ďalej. To, čo si videla na prvých tréningoch, odzrkadľovalo to, ako som si za celé roky sama ubližovala.

Vyskúšala si rôzne prístupy k stravovaniu a diéty. Skús si spomenúť na niektoré.

No tak tu by sme asi nocovali. Ale skrátim to: diéta bez soli, lepku, cukru, delená strava,   vegánstvo, polievková diéta… Tu musím dodať, že trištvrte roka, čo som s tebou cvičila, som bola vegetariánka a úplne v pohode som si prispôsobovala jedálny plán a chudla rovnako ako pri strave s mäsom. Som rada, že si moje vegetariánstvo rešpektovala a že si mi pomáhala korigovať príjem živín a inak mi nechala voľnú ruku, keďže to jediné som vedela fakt dobre a mala som s tým skúsenosť. Zapisovanie kalórií mi ušetrilo robotu.

Najprv ťa tréningy nebavili. Zo začiatku si stále meškala, aby to trápenie netrvalo tak dlho 🙂 a hľadala si si k cvičeniu vzťah. Čo dobré ti napokon tréningy so mnou priniesli?

Dali mi dobrý biceps, aj dobrý zadok 😀. Prsia mi vzali 😀. Ale nie, žarty bokom a teraz seriózne. Prestali ma bolieť kríže. Keďže študujem grafiku a sedávam dosť často a rada, plus hrávam hry, kríže mi trpeli veľmi. Zlepšilo sa mi držanie tela, získala som stabilitu. Dali mi sebavedomie. Páčil sa mi pocit, keď som povedala, že to zvládnem a zvládla som to. To bolo moje sebavedomie, že som dokázala premeniť slová na činy. Silový tréning mi dal drepy a mŕtve ťahy. Nič vám v posilňovni nedá lepší pocit, ako keď si drepnete viac a viac… Z úplnej nuly na 82,5 kg u mňa. Keď drepnete alebo potiahnete niečo, čo je oveľa ťažšie ako vy, je to najlepší pocit zo všetkého. Lepšie by bolo iba jesť čokoládu a pizzu a schudnúť z nej kilo tuku 😀, takže nič.

Cvičenie s tebou, Radka, mi však dalo ešte oveľa viac. Nikdy si sa mi nejavila ako prísna trénerka – s čím nikto asi nebude súhlasiť 😀. Ale pri tejto myšlienke som si uvedomila jednu podstatnú vec. Nezdala si sa mi prísna práve preto, že ja som na seba bola prísnejšia. Keď som v niečom zlyhala, ty si mi to nikdy nepovedala, ani si nepovedala, že ešte jedno opakovanie. Bola si práve pri mne, aby si ma zabrzdila, aby si ma donútila argumentmi uvedomiť si, že ak na seba budem taká, tak nebudem mať progres. Pochválila si ma, keď bolo treba a povzbudzovala tak, že som s tebou na tréningy chodila rada. Ty si bola v tej dobe jediný človek, ktorého som si k sebe pustila a s ktorým som sa videla fakt často. Stala si sa mojím vzorom. Keď som videla, aké dosahuješ výkony, chcela som byť ako ty a chcela som to dosahovať s tebou. Vážim si ťa a som ti vďačná. Najvzácnejšie pre mňa je, že si pri mne. Každý by ťa mal počúvať. Ak by som totiž počúvala seba a nie teba, nikdy by som tu teraz nepísala tieto slová o 20 kíl ľahšia.

Komentáre