TOXÍNY NA TANIERI A V TVOJEJ KÚPEĽNI

24. októbra 2021 Radka

Sú všade. Používame ich vo veľkom množstve a dennodenne. Pekne a dlho voňajú. A zabíjajú nás. Environmentálne toxíny, predovšetkým ftaláty, nachádzajúce sa v stovkách produktov (obaloch, kozmetike, drogérii, jedle, oblečení či v hračkách) prispievajú k státisícom predčasných úmrtí ročne.

V posledných rokoch sa intenzívnejšie hovorí o ich nebezpečenstve, pretože sú naozaj všade a spája sa s nimi veľké množstvo vážnych zdravotných problémov. Tieto ftaláty zasahujú do mechanizmu produkcie hormónov v tvojom tele, známym ako endokrinný systém a, bohužiaľ, spôsobujú vývojové, reprodukčné, mozgové, imunitné a ďalšie problémy. Keďže sa využívajú pri výrobe mäkkých plastov, aby udržali pružnosť, vôňu či farbu, nájdeme ich všade. Pridávajú sa dokonca aj do jedla – v podobe polotovarov alebo produktov z rýchleho občerstvenia, balené sú v obaloch, ktoré takisto obsahujú ftaláty.

Problémom je, že tieto toxíny v tele imitujú estrogén a tým narúšajú hormonálnu rovnováhu. Pripisuje sa im aj skorý nástup puberty a vysoká neplodnosť u modernej populácie, práve kvôli hormonálnym disrupciám.

Nedávna štúdia len potvrdila, čo tie predošlé – že dosah plastov na ľudské zdravie je fatálny a je fakt načase ich obmedzovať. Dokonca sa nachádzajú už aj v placente a v mozgoch novorodencov. Pozorovali sa negatívne zmeny v ich mediálnom prefrontálnom kortexe. Ide o oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za pokročilé funkcie akými sú pamäť, rozhodovanie, zisťovanie chýb či flexibilita myslenia. Už dlhšie vieme, že vystavovanie sa plastom a ftalátom spôsobuje nedostatok spermií a testosterónu u mužov, detskú obezitu, astmu, kardiovaskulárne ochorenia, alergie či rakovinu, spája sa s poruchami pozornosti, autizmom, depresiami, schizofréniou, nízkym IQ. Dosť desivé, že?

Akoby to nestačilo, ftaláty sa pridávajú do PVC komponentov domácností, do vinylových/plávajúcich podláh, do medicínskych či záhradných pomôcok, oblečenia, stavebných materiálov, nábytku či pracích a čistiacich prostriedkov. Doslova sú nielen okolo nás, ale aj v nás. Vieme ich aj vdýchnuť v čiastočkách prachu, pretože sa vedia lúhovať a vyparovať. Prenášajú sa na nás obyčajným dotykom.

Cez pokožku sa do nás dostanú z výrobkov, ktoré obsahujú vonné látky – tekuté mydlá, vlasové produkty, deodoranty, spreje, aviváže a pracie prostriedky alebo líčidlá. Osobne pre mňa hrozné bolo zistenie, že niektorí výrobcovia tieto nebezpečné látky dokonca ani neuvádzajú na obale a pokojne ich pridali aj do 100% organických BIO líčidiel (najmä liniek a maskár, rúžov a leskov na pery), a tak ich mnohé ženy nevedome „jedia“, pretože častice sú tak malé, že prejdú do krvného obehu, dokonca aj do plodovej vody či materského mlieka.

Výskum ukázal, že týmto toxínom sú najviac vystavené deti a až u 93% z nich do veku 6 rokov našli v tele tieto plasty. Okrem vyššie spomínaných dôsledkov na zdravie sa málo hovorí o tých neurologických, ktoré síce existujú, ale netestujú sa (väčšinou sa produkty testujú len dermatologicky a oftalmologicky). Už dnes vieme, že pôvod mnohých chronických bolestí je vo vystavovaní sa syntetickým chemikáliám.

Nie všetky stihli byť preskúmané. Niektoré škodlivé ftaláty (DEHP, BPA) sa výrobcovia snažili nahradiť inými v domnienke, že sú neškodné (za DiNP či BPS), avšak neskôr vyplynulo, že škodia rovnako. Legislatívy niektorých krajín dokonca umožňujú neuvádzať obsah ftalátov v produktoch, a preto často o nich nevieme. Ak sa aj produkt nachádza v obale zo skla (napr. mlieko), počas výroby nie je vylúčené, že neprešiel plastovými trúbkami, čím sa do produktu predsa len plast dostal. Z preskúmaných ftalátov, ktorých účinky už poznáme, vyhnite sa najmä týmto, pod skratkami:

BBzP, DnBP, DEHP, DEP, DBP, BBP, DiBP, DiNP, DnOP, DPP, DcHP

Dobrou správou je, že niektorí vedci hútajú, ako sa ftalátov zbaviť. Navrhujú ich jednoducho vôbec nepoužívať. Nádejou sú tzv. flexibilné polyméry, ktoré by ich nahradili, pretože sa pevne viažu a „neplávajú voľne“ ako ftaláty, ktoré sa vďaka tejto voľnosti dostanú všade. Tieto polyméry sa práve skúmajú.

Vy, ktorí nás už dlhšie poznáte, viete, že sa snažíme o „chemický“ minimalizmus a naša drogéria, pracie a čistiace prostriedky sú z certifikovaných ekologických zdrojov a naša domácnosť používa len „nutný základ“. V tomto prípade je menej naozaj viac. Uvádzame niekoľko tipov, ako eliminovať vystavovanie sa syntetickým ftalátom:

● Používaj neparfémované ekologické pracie a čistiace prostriedky. Tie bežné „komerčné“ obsahujú aj vyše 30% ftalátov
● Používaj ekologickú kozmetiku a overuj, či je naozaj bez syntetickej chémie a parfémov (niekedy pod označením fragrance – nechceš, aby ho výrobok obsahoval)
● Ak sa nechceš vzdať líčenia, aspoň ho obmedz na minimum. Červené farbivá sú najtoxickejšie (spolu s parabénmi a ťažkými kovmi).
● Vymeň plastové nádoby, fólie a dózy za obaly sklenené, kovové, keramické či drevené
● NIKDY nezohrievaj jedlo v mikrovlnke v plaste
● NIKDY nevystavuj plastové výrobky UV žiareniu
● Nedávaj do umývačky plastové riady a nádoby
● Nefajči
● Všeobecne sa vyhni konzumácii jedla a nápojov z plastových nádob, kelímkov a riadov
● Obmedz balené výrobky a polotovary a kupuj čerstvú zeleninu, ovocie a produkty v skle
● Vyhni sa osviežovačom vzduchu, dezinfekčným výrobkom, vonným tyčinkám a výrobkom s umelými arómami
● Namiesto dezinfekcie na ruky si ruky jednoducho umy obyčajným tuhým (prírodným) mydlom
● Na čistenie povrchov používaj parný čistič, ako to robíme my na ekologickú a zdraviu nezávadnú dezinfekciu u nás vo fitku

Dôležitá poznámka na záver: netvrdíme, že všetko prírodné je zdraviu nezávadné. U prírodných, resp. ekologických výrobkov je však výrazne nižšia šanca na vznik dysfunkcií a chorôb. U toxínov je 100%-ná šanca, že ti z nich vznikne zdravotný problém. A každý z nás vie svojou každodennou voľbou zmeniť (nielen) svoje prostredie a zdravie k lepšiemu. Premýšľaj nad tým, keď sa budeš prechádzať uličkami v obchodoch. Budúce generácie a naša planéta sú od tvojej voľby závislé! Zodpovednosť voči nim máme MY a TERAZ!

____________________

ZDROJE:
National Institute of Environmental Health Sciences – National Institute of Health

Rudel RA, et al. Food packaging and bisphenol A and bis(2-ethyhexyl) phthalate exposure: findings from a dietary intervention. Environ Health Perspect. 2011 Jul;119(7):914-20.

Smith, MT. Advances in understanding benzene health effects and susceptibility. Ann Rev Pub Health. 2010;31:133–48.

Swan SH, et al. Prenatal phthalate exposure and reduced masculine play in boys. Int J Androl. 2010 Apr;33(2):259-69.

Braun JM, et al. Impact of Early-Life Bisphenol A Exposure on Behavior and Executive Function in Children. Pediatrics. 2011; 128(5):873-882

2010 President’s Cancer Panel Report

https://www.jneurosci.org/content/38/31/6864

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1367843/

https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2015/feb/10/phthalates-plastics-chemicals-research-analysis

https://www.warnerservice.com/do-you-really-know-whats-in-your-laundry-products

https://www.warnerservice.com/heres-the-dirty-truth-about-your-laundry-products