Články
TVOJA STOLIČKA ŤA ZABÍJA
Tomáš Tóth/9 minút čítania
Ako čítaš tento text, pravdepodobne sedíš. Posedieť si je v poriadku. Čím dlhšie však si usadený, tým je to pre tvoje telo horšie a iritujúcejšie. Mnohí vedci a odborníci sa zhodujú v tom, že každý by si mal strážiť čas a po nejakej dobe v sede sa treba jednoducho postaviť a trochu sa prejsť (na toaletu, do chladničky :-), kamkoľvek). Hlavne neostať sedieť. Znie ti to trochu pritiahnuté za vlasy? Veď naše telo miluje sedenie… či?
Zaiste. Na úľavu od stresu či cvičenia je fajn si na chvíľu sadnúť a oddýchnuť si. V súčasnosti je však náš životný štýl takmer výlučne o neustálom sedení a menšom množstve pohybu. Niekomu sed príde prirodzený. Pravda je však taká, že ľudské telo vôbec nie je určené na sedenie, ale na pohyb. Dôkaz toho nájdeš v tom, ako je tvoje telo skonštruované: v jeho vnútri sa nachádza okolo 360 kĺbov a 700 kostrových svalov, ktoré umožňujú ľahký, plynulý pohyb. Unikátna fyzikálna štruktúra tvojho tela mu umožňuje stáť vzpriamene proti sile gravitácie. Náš krvný obeh je závislý od toho, ako sa hýbeme, aby krv cirkulovala správne. Takisto tvoje nervové bunky benefitujú z pohybu a tvoja pokožka je elastická, aby sa prispôsobovala pohybu. Zatiaľ čo každá časť tvojho tela je pripravená hýbať sa, čo sa stane, ak sa hýbať nebudeš?
Začnime chrbticou. Chrbtica je dlhá štruktúra tvorená stavcami a medzistavcovými platničkami. Kĺby, svaly a šľachy, ktoré sú na ňu upnuté, ju zároveň držia pokope. Zvyčajná pozícia, v ktorej sedíš, je so zhrbeným chrbtom, zvesenými ramenami a hlavou – čiže taká, kde sa vyvíja neúmerný a nerovnomerný tlak na stavce. Toto ti postupne spôsobí opotrebovanie platničiek, nadmernú záťaž na niektoré šľachy a kĺby, zvýšené napätie vo svaloch, ktoré ohýbajú chrbticu tak, aby sa prispôsobili jej zakrivenému tvaru. Táto pozícia zmenšuje tvoju hrudnú dutinu, tým pádom tvoje pľúca nemajú dosť miesta na roztiahnutie sa pri dýchaní. A to je problém, pretože si zužuješ z dlhodobého hľadiska množstvo kyslíka, ktoré tvoje telo vdýchne a prepustí do krvi.
Okolo kostry je množstvo svalov, nervov, žíl a ciev, ktoré formujú vrstvy mäkkých tkanív. Priveľa sedenia mliaždí, tlačí a zviera tieto tkanivá, ktoré tento nápor cítia. V miestach, kde je tlak najsilnejší, sa cievy, žily a nervy môžu zablokovať. To, samozrejme, obmedzuje nervovú signalizáciu a prietok krvi. Dlhodobé sedenie takisto dočasne deaktivuje lipoproteínovú lipázu – špeciálny enzým v stenách krvných kapilár, ktorý rozkladá tuk v krvi. Inými slovami – tvoje telo nevie páliť tuk. A aby toho nebolo málo, táto sedavá nehybnosť vplýva aj na tvoj mozog. Väčšinou, keď si sadneš, je to preto, že potrebuješ používať svoju hlavu. Paradoxne, presne takto je to neefektívne. Nehybná pozícia znižuje prietok krvi a množstvo kyslíka, ktoré vstupuje do krvi cez pľúca. Avšak práve pohyb a dostatok kyslíka potrebuje telo na to, aby ostalo v „pohotovostnom režime“ a neznižovala sa aktivita mozgu.
Bohužiaľ, negatívne dôsledky sedavej pozície sa nevyskytujú len krátkodobo. Výskum ukázal, že častá sedavosť sa spája s niektorými typmi rakoviny a srdcovými ochoreniami a prispieva k poruchám pečene, obličiek a k cukrovke. Celosvetovo umrie predčasne na neaktívny životný štýl 9% ľudí. To je asi 5 miliónov ľudí ročne.
Smutnejšie je to, že nezáleží na tom, či si aktívny športovec. Ak aj pravidelne športuješ či cvičíš, ale mimo toho veľa sedíš, celkový dopad na zdravie je rovnako negatívny. Fyzická aktivita teda nemá žiadny väčší vplyv na celkový výsledok. Sedenie je rovnakým rizikovým faktorom ako fajčenie. Presedíme 50 – 60% života: v aute, v škole, v práci, v reštaurácii, v záhrade, vo vlaku, na schôdzach, v parku, doma na gauči atď. Ako sa ukázalo v štúdiách, sedenie má vplyv na rad hormonálnych a metabolických zmien v tele. Keď sedíš a tvoja chrbtica sa nehýbe, dostáva sa do veľkého tlaku. Tvoje medzistavcové platničky sa dehydratujú, mäkké tkanivá tuhnú. Platničky sa pomaly približujú k sebe, sú tenšie a menej pohyblivé. Svaly a celkový kĺbový systém atrofujú, akoby si bol zdravotne postihnutý.
Samozrejme, že je dobré športovať, dôležitejšie je však nesedieť pridlho. Je mnoho návodov na to, ako správne sedieť, ale mal by si sa najskôr snažiť sedieť čo najmenej, alebo sa snažiť čo najviac meniť pozície a stále sa uvoľňovať. Vedci z NASA a aj iné výskumné inštitúcie odporúčajú vzorec 20-8-2. 20 minút sedieť, 8 minút stáť a 2 minúty sa hýbať. Takto nebude telo preťažené z dlhého sedu, ani dlhého státia. Priemerne takto počas pracovnej doby zmeníš pozíciu 32 krát, čo by malo zabezpečiť optimálny krvný tlak a tzv. gravitačný stimul pre pevné svaly a kosti.
Takže späť k sedu: to, čo sa zdá ako nevinný zlozvyk, má v skutočnosti moc zmeniť naše zdravie. Ale už vieš, že zmeniť sa dá aj k lepšiemu, a to celkom jednoducho. Ak nemáš na výber a musíš sedieť, vedome sa vystieraj, pravidelne (každých 15-30 min) vstaň a pohybuj sa po miestnosti a užívaj si, že si proste stvorený pre pohyb. Nejde o to, športovať, ale hýbať sa neustále.
A teraz pekne vstaň a prejdi sa ;-).